Čo prinášajú jednotliví šamanskí sprievodcovia?
Šamanskí sprievodcovia vstupujú do nášho života v rôznych podobách. Najčastejšie ich poznáme ako “silové zvieratá“, teda zviera, ktoré v danom životnom úseku predstavuje nejaké silné stránky, ktoré buď potrebujeme, alebo sa ich potrebujeme naučiť.
Ďalší druh sprievodcov sú “totemové zvieratá“. V každej svojej čakre máme jedno takéto zviera, ktoré nám hovorí o stave danej čakry, o vývoji v nej (a v našom živote) a o vlastnostiach, ktoré tam máme k dispozícii. Totemové zvieratá nás upozorňujú aj na blokády, ktoré v danej čakre máme, a pomáhajú nám ich odstraňovať. Z týchto zvierat si zostavujeme svoj osobný totem.
Iný druh šamanských sprievodcov sú “zvierací spojenci“, ktorí s nami idú celý život a dávajú nám isté liečiace schopnosti. S ich pomocou vieme dosahovať veci mimo rámca schopností bežných smrteľníkov – pohybujeme sa v priestore i čase, máme prístup do vzduchu, zeme i vody a podobne.Posledný druh sprievodcov sú “poslovia“, ktorí poukazujú na istú situáciu v našom živote a na to, ako ju môžeme zvládnuť. Väčšinou do nášho života vstupujú v realite stretnutím, ktoré je nečakané a viacnásobné. Môže to byť náhla obľuba nejakého zvieraťa, stretávanie sa so zvieraťom niekde, kde by sme ho nepredpokladali a podobne.
Šamanskí sprievodcovia: Dikobraz
Dikobraz prináša obranu pri ohrození, ochranu a ponechávanie dostatočného priestoru pre iných.
Dikobraz patrí do rodiny hlodavcov. Je to podsaditý nočný bylinožravec. Má tlamu s tupým nosom, malé očká a malé okrúhle uši. Jeho nohy sú silné a jeho tlapky majú zahnuté pazúry, čo z neho robí pomalé, ale veľmi stabilné zviera. Jeho dva veľké predné hryzáky rastú počas celého jeho života. Najvýraznejšou črtou dikobraza sú jeho ostne na hlave a chrbáte, kým predná časť tela je pokrytá kožušinkou. Ostne majú od 5 do 20 cm. Sú to vlastne vlasy a keď ich dikobraz „vystrelí“, dorastú mu nové.
Dikobraz žije v lesoch v bútľavých kmeňoch a dierach. Vyzerá nemotorne, ale vynikajúco dokáže šplhať po stromoch. Živí sa kôrou stromov, mladými listami, vetvičkami a rastlinami. Miluje soľ a zožerie takmer všetko, čo má slanú chuť.
Má veľmi miernu povahu. Je vo všeobecnosti samotár, ktorý vyráža v noci na potulky a za stravou. Len v zime sa zhromažďuje s inými dikobrazmi, pretože spoločne lepšie dokážu prestáť studené mesiace. Dikobraz má veľmi slabý zrak, ale má vynikajúco vyvinutý sluch a čuch.
Keď sa dikobraz cíti ohrozený, naježí svoje ostne, stiahne čumáčik medzi labky a nastaví nepriateľovi zadok. Ak naňho zaútočia, zaženie sa chvostom na nepriateľa a vystreľuje naňho ostnaté štetiny. Kým potom zaskočený útočník odstraňuje ostne, získava dikobraz čas na únik. Jeho hlavnými nepriateľmi sú puma a rys, vlk, kojot a vodná kuna.
Dikobrazia medicína nesie so sebou tieto vlastnosti: čistotu, radosť, detinské nadšenie, rozhodnosť, dôveru, solidaritu, nočnú a obrannú mágiu, regeneráciu, potešenie z jednoduchých vecí, nezávislosť, vnútornú hodnotu, neskazenosť, pokoru, sebareflexiu, sebaobranu a ochranu, dobrodružného a zvedavého ducha, nevinnosť a sebestačnosť.
Správa, ktorú dikobraz prináša, môže byť ostrá a preniknúť pod kožu osoby, proti ktorej sa obracia. Ak máte ako svojho sprievodcu dikobraza, naučte sa skôr rozmýšľať a až potom hovoriť. Vy ste pred nepriateľmi chránení ale snažte sa nezráňať slovami iných. Ste oportunista, ktorý dokáže plne využiť daný okamih, ste citliví, vynaliezaví a kreatívni. Ak vás v minulosti niekto „bodol“, teraz nastal čas odpustiť mu, preniesť sa cez to a zabudnúť. Nebuďte príliš defenzívni – ste úžasní ľudia, len musíte dať ostatným šancu lepšie vás spoznať!
Ak vás sprevádza dikobraz, prepožičiava vám vysoký zmysel pre solidaritu, radosť a potešenie a dodáva vám detskú hravosť v každodenných činnostiach.
Šamanskí sprievodcovia: Had
Had prináša premenu, vitálnu životnú energiu a spiritualizáciu pudov.
Had sa pred miliónmi rokov vyvinul z jašterice, pričom svoje telo redukoval na to najnevyhnutnejšie. Patrí k šupinatým plazom, z ktorých existuje asi 2700 druhov, vyše 300 jedovatých. Hady sú rozšírené po celom svete, predovšetkým v teplejších alebo najlepšie horúcich a vlhkých podnebiach. Ako plazy nemajú systém vyrovnávania telesnej teploty, preto potrebujú vonkajší zdroj tepla, inak upadnú do zimnej stuhlosti. Hady sú skôr samotári, hoci niektoré žijú aj v pároch a na zimu sa vedia aj po stovkách tiesniť v jaskyniach. Majú vynikajúci čuch, ktorým odhalia korisť aj na veľkú vzdialenosť. Aj ich hmat je výborný; vnímajú ním slabučké otrasy pôdy a vibrácie, z ktorých vedia odhadnúť veľkosť a silu protivníka. Oči majú relatívne slabé a stále otvorené, uši chýbajú celkom. U väčšiny hadov sa vedia horná a spodná čeľusť oddeliť, takže had dokáže zhltnúť aj korisť oveľa väčšiu ako jeho papuľa. Veľkosťou sa hady pohybujú od 10 cm do 10 m; najväčší známy had je škrtič anakonda, ktorý dosahuje aj 12 m. Hady majú mnoho farieb a vzorov, čím sa perfektne vedia prispôsobiť prostrediu. Niekedy ich farba a vzorovanie pôsobia ako výstražný signál. Žijú rozdielne dlho – známy “najstarší” had mal vyše 40 rokov. Žerú mäso (hlodavce, zajace, vtáky, opice, ryby…), ale žerú zriedkavo, pretože ako studenokrvné živočíchy majú veľmi pomalý metabolizmus. Mláďatá rodia buď vo vajciach alebo naživo.
Vo všetkých kultúrach tohto sveta sa had vyskytuje. Kedysi zosobňoval Had sveta matku, ktorá všetko porodila a berie to späť k sebe. Staré akádske slovo pre kňaza bolo “zaklínač hadov”. Had ako taký predstavoval zasvätenie do tajov života, had spúšťajúci sa zhora predstavoval skĺznutie do materiálneho sveta, had plaziaci sa nahor stelesňoval vzostup a znovuzrodenie v duchovnom svete. Austrálski domorodci uctievajú hada ako ducha predkov. Dvojhlavý had patril k symbolom vysokého kňaza Tlaloca, dažďového boha Aztékov. Indiánsky kráľ, kňaz a boh Quetzalcoatl, “operený had”, spája Nebo a Zem, svetlo a tmu, život a smrť. Aztécka hadia bohyňa Coatlicue sa považuje za matku Zeme. U Indiánov Hopi sa uctieva vodný had Palolokon, ktorý žije v jazerách a prameňoch a odtiaľ pozoruje ľudstvo. Ak má zlú náladu, spôsobuje zemetrasenia a záplavy. Kontroluje všetky tekutiny ako vodu, krv, miazgu stromov a podobne. V indiánskych tradíciách zjednocuje had telo a ducha a preto mu prináleží vynášať rozsudky. Grécky boh liečenia Askleipios bol vyobrazovaný s hadom v ruke, grécka bohyňa Hekaté, zodpovedajúca za mágiu, duchov a plodnosť, bola zobrazovaná v spoločnosti hadov. V Číne symbolizuje had znovuzrodenie a obnovu. V hinduizme chránila hadia matka Ananta mŕtvych bohov v cykloch medzi reinkarnáciami v svojom náručí. V tantre stelesňuje had vzlínajúcu (sexuálnu) energiu kundalíní, ktorá prináša osvietenie a nesmrteľnosť. V kresťanstve priniesol had do Raja pokušenie, čo skončilo vyhnaním z Raja. Pri odchode Adama a Evy dal Adamovi Ophanim Rasiel kabbalu, mystický strom života s nahor sa vinúcim hadom ako “ukazovateľ cesty”, aby sa raz mohli vrátiť.
Keď do nášho života vstúpi had, tak preto, aby nás priviedol späť k sile a moci nášho pôvodu. Čaká na to, až my prebudíme jeho, aby potom on prebudil nás. Vyzýva nás neutekať viac pred silou, ktorú máme v sebe, ale ju prijať a začať uplatňovať. Ukazuje nám, ako tú silu máme rozvíjať. Učí nás z času na čas prerásť sami seba, zvliecť svoju starú kožu a priblížiť sa viac svojmu pravému ja. Učí nás mať rád svoje telo a ukazuje nám, ako ho môžeme použiť ako nástroj na transformáciu a prechod do vyššieho vedomia. Učí nás počúvať svoju intuíciu, nájsť svoj správny cyklus a vyťažiť z neho maximum sily. Navádza nás z času na čas sa stiahnuť a venovať sa predovšetkým svojmu vlastnému vnútru.
Had nás zasväcuje do veľkých síl života a spája nás so starými ženskými mystériami. Učí nás zvyšovať našu energiu tak, aby sme dokázali dekódovať vyššie vibrácie a mali prístup k novým informáciám. Jed, ktorý had niekedy prináša, nás učí správne nasadiť – na usmrtenie alebo na záchranu života.
Had zo svojej temnej stránky znamená:
lživosť, pretvárku, zavádzanie, prefíkanosť
agresivitu
žiarlivosť a závisť
pomstychtivosť a zákernosť
naparovanie sa, protikladné signály/stanoviská
sexuálne nutkanie
nedôveru, tajnostkárstvo
ochromenie, sebaobetovanie
odovzdanie kontroly niekomu inému a závislosť.
Okrem toho môže poukazovať na veľký strach a zneužívanie, na psychické magické útoky a na hypnotizované kúsky duší.
S čím sa spája:
kameň: karneol, ohnivý achát, rubín, smaragd, granát, ametyst
farby: čierna, zelená, fialová, oranžová, krvavočervená
element: všetky
asociácie: v Číne sa spája s ohňom, juhom a jarou, spája sa s bodliakom a archanjelom Rafaelom
v sne: predstavuje správy z hĺbky duše, z tmy, z podvedomia: nasleduj tajomstvo, nech už vyzerá hocijako
afirmácie:
“Bezvýhradne dôverujem svojej intuícii – tu a teraz!”
“Moje telo je vitálne a obsahuje všetku potrebnú múdrosť a ja ich s radosťou prijímam.”
Šamanskí sprievodcovia: Holub, hrdlička
Holub alebo hrdlička symbolizujú mier, nádej a prístupnosť.
Hrdličiek existuje aspoň 260 rôznych druhov a sú rozšírené po celom svete s výnimkou zopár ostrovov v oceáne a polárnych oblastí. Ich perie býva dosť rozlišné a závisí od druhu. Niektoré sú celkom obyčajné, iné patria k najkrajším vtákom na svete. Typické holubičie farby sú holubičia modrá, sivá, pastelové ružové tóny, lesklá purpurová, hnedá, zelená a biela, vždy s kontrastnými škvrnami. Aj krídla a chvost sa tvarom a veľkosťou dosť odlišujú. Nohy a krk sú krátke a silné a hlava malá. (Tá moja bola biela s béžovou ružovkastou a veľmi decentnými škvrnami a bola tak trochu “podvyživená”, štíhla, s dlhým krkom a zahnutým zobákom… 🙂 )
Hrdličky žijú na stromoch, na zemi, v skalách, v prírode i v mestách. Vynikajúco lietajú a žerú všetko bez rozdielu. Mláďatá dostávajú od rodičov holubičie mlieko, ktoré sa im vytvára v hrvoli.
Hrdličky bývajú krotké, prítulné, niekedy až vtieravé. Ich povaha veľmi presne kopíruje energiu miesta, na ktorom žijú, pretože sa časom na svoje okolie prispôsobujú.
Biela holubica symbolizuje Ducha svätého, znovuzrodenie a svetlo duše, ako aj nádej a čistotu. Ak je holubica nevýrazná sivá, stelesňuje úslužnosť a službu. Ak je nápadne pestrá, prináša krásu a svetlo dúhy – prináša liečenie cez farby.
Symbolizuje lásku, čistotu a spojenie sŕdc dvoch ľudí. V židovskej a kresťanskej kultúre drží v zobáku olivovú etvičku a prináša mier. Počas potopy vyslal Noe havrana a holubicu, ale len holubica sa vrátila – preto symbolizuje aj odpustenie a vykúpenie.
V práci šamana sa podľa svojej farby používa na vyhojenie energií a miest a prináša milosť a vykúpenie.
Z temnej stránky symbolizuje holub mory a epidémie, vnucovanie sa, strachy rôzneho druhu, pocity viny, zlé svedomie, pošpinenie, nečistú dušu a bezmocnosť.
No a kedí na ľudí. 😆
Šamanskí sprievodcovia: Jašterica
Jašterica stelesňuje krytie, obnovu, regeneráciu.
Na svete existuje vyše 4000 druhov jašteríc: leguány, chameleón, gekon, jaštery ako varan a podobne. Žijú na všetkých svetadieloch s výnimkou pólov. Žijú medzi kamením, v skalách, na stromoch, v norách v zemi, niekedy na suchu a inokedy vo vode. Žijú v stepi, v púšti, v horách, v pralesoch, na pobreží i v mori. Zvláštnosťou sú ich oči, ktorými dokážu pohybovať nezávisle jedným i druhým, a ich extrémne dlhý jazyk, ktorý používajú ako laso, na ktoré chytajú pavúky, muchy, chrobáky, kobylky alebo larvy. Ďalšie markantné znaky sú dlhé telo s mimoriadnym krycím sfarbením, silné nohy a dlhý chvost s predformovanými “zlommi”, aby v prípade ohrozenia mohli časť chvosta “zhodiť”. Chvost potom dorastie.
Majú šupinatý, kožovitý povrch a ich farba je podľa farby prostredia, v ktorom žijú, zelená, sivá, hnedá a žltohnedá, niekedy aj čierna, pričom často je kombinovaná s pestrými, žiarivými škvrnami. Niektoré jašterice majú na chrbte “hrebeň”, mávajú výrastky na hlave, ktoré pripomínajú rohy, a celkovo sa hodne podobajú na draky z rozprávok. Majú schopnosť pohybovať sa po zvislých povrchoch, niekedy aj po stropoch, pokiaľ majú malé priehlbinky, do ktorých dokážu zaťať svoje pevné pazúry. Dožívajú sa 50 rokov i viac. V zime držia zimný spánok, pretože ich obľúbená teplota je 25-330 stupňov. Tvoria potravu hadov, malých cicavcov, sliepok a dravých vtákov.
Jašterica je u austrálskych domorodcov posvätným zvieraťom. V Egypte bola zasvätená bohovi Serapisovi (obnova a znovuzrodenie) a strážila očistné svetlo; v Grécku sa obetovala bohovi Apollovi, aby dosiahla večné svetlo; bola zasvätená Hermesovi a stelesňovala múdrosť a šťastie. V Polynézii ju uctievajú ako boha ohňa a sily, u Indiánov mala úlohu snívačky a bdela nad silou snov, sprevádza šamana pri putovaní a stráži jeho životné svetlo.
Keď jašterica vstupuje do nášho života, prináša veľké požehnanie. Prišla nás napojiť na Zdroj, aby sme mohli uzavrieť mier s mužskou časťou v nás a mohli ju začať cielene využívať. (Keď máme mužskú a ženskú časť v rovnováhe, môže cez nás pretekať primárna tvorivá energia.) Jašterica nás učí mužskou časťou v nás prijať liečivý oheň Zdroja a použiť ho ako vnútornú pochodeň. Preberáme tým zodpovednosť za náš život, učíme sa prispôsobovaním a krytím splynúť s prostredím, vyhnúť sa všetkému zlému a premeniť oheň na svetlo.
Jašterica nás vyzýva vysporiadať sa s našimi temnými stránkami, spoznať ich a naučiť sa ich používať tak, aby viedli k svetlým výsledkom. Učí nás pomocou zmeny stavov vedomia sa prispôsobovať rôznym novým realitám a meniť zabehané vzorce správania. Ukazuje nám, ako vieme premeniť sny na skutočnosť, a učí nás nahliadať na veci z rôznych zorných uhlov. Prináša vyhojenie a múdro a mierne vedie našu dušu v jej raste.
Prináša požehnanie od Otca Slnka – ukazuje nám, kde môžeme získať teplo, bezpečie, šťastie a ochranu.
Ako zviera, ktoré je schopné zhodiť svoj chvost a znovu si ho nechať narásť nás učí, ako sa regenerovať a znova postaviť na nohy.
Vďaka schopnosti behať po vodorovných plochách a po plafóne nás učí pohybovať sa v iných dimenziách (napríklad pri bosoráckom snívaní).
Jašterica zo svojej temnej stránky znamená:
lenivosť, plachosť alebo iné formy odovzdania moci z našich rúk
zneužívanie moci, dominanciu
branie sa príliš vážne
sústavné zaoberanie sa sebou samými
nerovnováhu medzi mužskou a ženskou energiou v nás
prenášanie zodpovednosti za svoj život na iných
niekedy symbolizuje démonické sily, ktoré z nás vycuciavajú energiu; v afrických kultúrach je paňou premeny na zlo.
V medicínskom kolese predstavuje jašterica Otca Slnko, vnútorný kruh a mužský aspekt. Ako amulet prináša očistu, silu slnka, obnovu životnej energie a rýchle zotavenie.
Ďalšie spojenia:
kameň: geódy
farba: nebeská modrá
Element: Oheň, Vzduch, Éter
symboly: štvorec, ale aj iné vzory
v sne: priaznivé znamenie pre naše plány, potreba preskúmať vlastne nevyužívané sily a zapojiť ich do realizácie plánu
afirmácie:
Som v súlade so svetlom Zdroja.
Otec Slnko požehnal moju dnešnú cestu.
Svetlo vedomia presvetľuje celú moju bytosť.
Šamanskí sprievodcovia: Kuna
Kuna predstavuje svižkosť, úspech a šikovnosť.
Kuny sú stredne veľké dravce s predĺženým trupom, klinovitou papuľkou a zaokrúhlenými ušami. Majú hnedý kožúšok a huňatý chvost, ktorý im pomáha vyvažovať rovnováhu. Okrem toho majú veľké labky s chlpatými chodidlami a napoly zatiahnuteľnými pazúrmi. Šikovne šplhajú, sú samotári, lovci a zbojníci, ktorí si značkujú revír. Žijú v blízkosti ľudských obydlí, kde príležitostne prehryzávajú autokáble. 🙂
Keď do nášho života vstúpi kuna, je to signál, že nastal čas prinavrátiť si stratenú energiu. Pri nejakej príležitosti sme si nedali pozor a nechali sme našu energiu (náš “kúsok duše”) zavrznutý v danej situácii. Kuna nás veľmi rýchlo zavedie k tomuto bodu a pomôže nám znova si tú energiu privlastniť a uzavrieť mier s minulosťou.
Kuna prináša aj umenie kryť sa, umenie sebaobrany a umenie múdreho, rozvážneho jednania. Pri ťažkých podujatiach umožňuje uspieť.
Z temnej stránky poukazuje kuna na stratu alebo ukradnutie energie, na negatívne emócie (žiarlivosť, závisť) zo strany niekoho iného voči nám, na diery v našej energetickej obálke (aure), na roztrpčené, hnevlivé stiahnutie sa zo situácie či na sebakritické myšlienky.
Pretože je jedna rodina s lasičkou, ako šamanský sprievodca prináša mnohé z vlastností lasičky.
Šamanskí sprievodcovia: Lasička
Lasička stelesňuje spravodlivosť, umiernenosť a vyrovnanie či vyváženie.
Lasička je malý, štíhly cicavec. Žije na väčšine zemegule s výnimkou akrtických krajín a Austrálie a okolitých ostrovov. Živí sa väčšinou hmyzom a malými cicavcami a farmárom a môjmu susedovi kradne sliepky a vajíčka. Vie sa veľmi rýchlo zahrabať do zeme, takže sa vie vyhnúť chyteniu.
Zhora býva lasička hnedá a zospodu biela alebo žltkavá, severské lasičky bývajú v zime čisto biele. Dorastá do dĺžky asi 30 cm, pričom chvost má približne rovnako dlhý ako telo. Je to väčšinou samotárske zviera, hoci niektoré druhy žijú aj celé mesiace v klanoch. Patrí do tej istej rodiny ako fretky, hranostaje a tchory. Všetky tieto zvieratá majú podlhovasté telo, špicatý čumáčik a pohybujú sa v podobnom prostredí.
Najčastejšie obýva zalesnené priestory, ale nie hustý les. Svoje hniezdo si vyhrabáva v bútľavých pňoch alebo pod kopou kamenčia a často sa nasťahuje do nory svojej koristi a nerobí si vlastnú. Svoje mladé vrhne obvykle neskoro na jar, obvykle to býva 6 malých ružových lasičiek, drobných, slepých a takmer bez srsti. Po pár týždňoch im kožúšok zahustne a sú schopné prijímať tuhú potravu. Keď majú malé lasičky dva mesiace, už sa naučili loviť si korisť a čoskoro sa celkom osamostatnia.
Lasička sa dožíva až 10 rokov. Je korisťou pre mnoho väčších dravcov a je zraniteľná, preto je bdelá a ostražitá a jej pohyby sú nenápadné a prispôsobené prostrediu, v ktorom sa pohybuje. Označujú ju za Nemesis malých zvieratiek, pretože grécka bohyňa Nemesis sa starala o pravú mieru vecí a o odplatu, poskytovala každému tú mieru šťastia, ktorá mu prináleží, a odplatu za krivdy, ktoré sa mu udiali, ale rovnako trestala aj nadutosť a samoľúbosť.
Lasičky sú veľmi úspešní lovci, prenasledujú obeť až do jej nory a sú ochotné zaútočiť aj na relatívne veľké zvieratá. Sú bdelé, mrštné a vynárajú sa náhle, “z ničoho”. Pri to, čo majú za lubom, postupujú strategicky a nepoľavujú, kým nedosiahnu svoj cieľ.
Lasička je v spojení s elementmi Voda, Vzduch, Zem a Oheň. Keď lasička vstúpi do nášho života, môžu veci chytiť nevídané obrátky (Vzduch), prináša nám schopnosť spoľahnúť sa na našu intuíciu a pocity (Voda), pozná pozemské cestičky (Zem), má prístup k tým dianiam a svetom, ktorých si nie sme vedomí a nemá problém nasadiť sa za svoje ciele (Oheň).
V šamanskej praxi sa lasička výborne hodí na vyhľadanie, vysnorenie a znovunavrátenie stratených kúskov duší a je vynikajúci sprievodca v mimofyzickej realite. Učí nás presne pozerať, keď príde úder osudu, a preskúmať, čo sa deje a prečo. Osud to s nami nemyslí nikdy zle, jednoducho prináša vyrovnanie, oslobodzuje od starých vín, väzieb a vecí. Obeť a útočník tvoria jednu vzájomne prepojenú a ovplyvňujúci sa dvojicu. Vyrovnanie nastáva cez odpustenie – keď sa pokúsime počiť a zmúdrieť a nenástojíme na pripisovaní viny, dočkáme sa úžesnej úľavy.
Lasička z temnej stránky prináša pomstu, odplatu, agresivitu a nevyriešené emócie.
Šamanskí sprievodcovia: Lienka
ladybug-on-plantVčera som v hoteli na záchodovom okienku našla lienku. Pekne si tam chodila hore-dole a mne z toho bolo dobre. Aj som jej popriala, aby prezimovala v teplúčku, a potom som šla preč. (Nemôžem stráviť celý deň na záchode. 😉 )
No a večer mi do pošty doletela linka s odkazom na lienku ako šamanského sprievodcu. 🙂
Takže…
Ak do vášho života vstúpi lienka…
…je to predzvesť šťastného obdobia, v ktorom sa nám začínajú plniť naše priania. Uvoľnila sa cesta pre náročnejšie ciele a veľké výšky. Starosti sa začínajú rozpúšťať. Dostavuje sa nový pocit šťastia.
Lienka nás súčasne vystríha, aby sme sa za svojimi snami nehnali príliš strmo a za každú cenu. Nechajme, nech sa veci odvíjajú svojím prirodzeným rytmom; vo vhodnom čase sa naplnia.
Lienka aj signalizuje, že môžeme starosti pustiť za hlavu a tešiť sa na šťastie a spokojnosť.
Linka je súčasne pripomienka, že sa nemáme báť žiť našu pravdu. Nenechajme si ju od nikoho zmrzačiť.
Ak je lienka naše totemové zviera (šamanský sprievodca)…
…tak sme pravdepodobne hodne živí a zaujímaví spoločníci. Stále sa vnárame do tajomstiev Univerza a neznámeho. Takisto sme od prírody spirituálnej a zvedavej povahy a rozhodne nás neuspokoja svetské vysvetlenia a nudní spoločníci. Väčšinou bývame otvorenej mysle a radi sa dostávame do stavu rozšíreného vedomia. Ľuďom okolo seba prinášame radosť, preto sme obľúbení a ľudia našu spoločnosť vyhľadávajú. Sme dôverčiví, nekomplikovaní a spokojní.
Ak sa nám o lienke sníva…
…pravdepodobne sme na prahu obdobia šťastných ťahov a vývojov. Ak sa nám sníva o mnohých lienkach, možno sa práve cítime, že veci sú ťažké a nemáme nad nimi kontrolu – ako keby sa kazil kopec drobností. Pouvažujme nad tým, aký drobný krok by sme mohli najbližšie urobiť, aby sme sa cítili lepšie vo vlastnej koži a mali vyšší pocit kontroly nad vecou.
Vidieť lienku v sne symbolizuje niekedy aj krásu, ale súčasne to môže byť aj nejaká žena, ktorá nám žerie nervy. Možno si s ňou potrebujeme niečo vyjasniť. Pritom veľkosť lienky predstavuje veľkosť problému, ako ho vnímame my.
Šamanskí sprievodcovia: Líška
Líška stelesňuje chytrosť (na rozdiel od “obyčajnej” múdrosti), maskovanie sa a opatrnosť.
Líška patrí k psovitým šelmám, žije v lesoch a na hranici lesa a polí, najčastejšie býva ryšavá s dlhým, huňatým chvostom. Žije v skrytku, loví väčšinou v noci a pod rúškom noci si trúfne za korisťou aj do husto osídlených oblastí. Loví najčastejšie drobné hlodavce, vtáky, husi, hydinu, malé srnky alebo domáce zvieratá, ale žerie aj rastliny, bobule alebo ovocie. Kúsky svojej koristi si ukladá v brlohu ako zásobu.
Dni trávi v brlohu, ktorý je často v suchých, chránených skalnatých puklinách, jaskynkách, v raždí, v zarastených hlinených previsoch alebo pod zemou. Začiatkom roka si líšky hľadajú partnera a koncom apríla vrhnú tri až osem líščat. Tieto vychovávajú v podzemných norách s viacerými východmi. Líšky sa dožívajú 10 až 12 rokov. Ich pochôdzky po revíre bývajú skôr krátke, svojho revíru sa držia a žijú buď osamotene alebo v trvalých pároch.
Japonský boh ryže Inari sa zobrazuje medzi dvoma líškami, ktoré sú jeho poslami. V niektorých častiach Japonska sa líška sama považuje za boha ryže a ochrancu blahobytu a hospodárstva.
Z bájok poznáme líšku ako zosobnenie prefíkanosti (to je to, čomu radšej hovorím “chytrosť”, pretože v slovenčine je prefíkanosť negatívne slovo) a zákernosti a je známa svojou schopnosťou obalamutiť slovami a vymýšľať si rôzne úskoky. V iných príbehoch zas vedie duše po spletitých cestičkách, ktoré nik nepozná ako ona.
Ako zviera zasvätené Bohyni sa stará o vyrovnávanie síl v prírode. Spája sa s runou Dagaz, ktorá predstavuje úplné prebudenie a spojenie svetla a tmy, prípadne iných protikladov alebo kúskov mozaiky. Táto runa pomáha ľuďom pri prijímaní správ zhora vo forme magickej inšpirácie a pri pochopení zdanlivých paradoxov.
Líšku sledujeme po kľukatých chodníčkoch hlboko do nášho vnútra a tam čelíme našim tieňom a temným stránkam. S jej pomocou vnútri odhaľujeme doteraz nevyužité energie a potenciály.
Keď líška vstúpi do nášho života, prichádza ako chytrý, svetaznalý vodca našej duše v temnom lese tieňov. Líška je samotár a preto neprivádza do nebezpečenstva nikoho iného okrem seba. Má silne vyvinutý inštinkt, ktorý ju vedie po tmavých chodníčkoch duše. Tu odvážne a s plným nasadením vyráža na lov stratenej sily, aby si ju prinavrátila späť. Pomáha nám oslobodiť našu energiu z pazúrov démonov, pretože nepozná strach zo skreslených predstáv a vnútorných hororov duše. Nenechá sa oklamať formou či výzorom a už vonkoncom nenaletí na pretvárky. Vie, kde možno nájsť stratené kúsky duší, a vie i to, ako si ich vybojovať späť. Keď na ňu útočia, šikovne sa útokom vyhne.
Ľudia s líščou medicínou (teda s líškou ako spirituálnym sprievodcom) vedia celkom presne určiť, kde majú slabé miesta a diery v energetickom poli, vedia uvoľniť obrovské sily a priniesť späť ukradnuté alebo stratené kúsky duší a týmto spôsobom navodiť liečenie. Potrebujú sa na to stiahnuť do ústrania, do svojho domova, a regenerovať; ich samoliečiaca schopnosť je obrovská. Majú dobrý nos na všetky typy pretvárky a falše a majú silu a odvahu kráčať svojou cestou, riadiť sa sebou samými a zostať si vernými. Sila líšky sa často nesprávne interpretuje – ale to tiež patrí k jej šikovnému maskovaniu.
Líška je teda majster maskovania, ktorý sa vydáva v noci na lov sily, múdrosti, potravy a skúseností, pričom sleduje cestičku svojej vlastnej duše (intuíciu). Upozorňuje nás na skrytý hlas v nás, ktorý pozná všetky odpovede. Pri love je líška veľmi vynaliezavá a kreatívna, často sa tvári ako zdochlina, len aby k sebe prilákala korisť celkom blízko. Alebo pozoruje korisť zo skrýše a vyčkáva na ten najlepší okamih – keď nie dnes, tak zajtra alebo pozajtra. Vždy má na zreteli svoj cieľ, ale nemá vytýčenú pevnú cestu k nemu a preto má možnosť voliť si rôzne postupy.
Líška je verný partner s črtami individualistu – je predvídavá a plánuje vopred, ale svoje skúsenosti zbiera radšej sama. Jej deti vyrastajú v bezpečí a v plnej starostlivosti. Líška sa chráni tým, že ustúpi a skúsi novú cestičku. Pohybuje sa na hranici medzi svetmi a vie, kde sú brány k podvedomiu. Ukazuje nám naše schopnosti, talenty a potenciál, aby sme ich mohli prebudiť a začať využívať.
Zo svojej temnej stránky prináša líška:
zákernosť, úklady, prefíkanosť a podrazy
sústredenie sa len na vlastné výhody na úkor ostatných, pričom voľba prostriedku na dosiahnutie cieľa je celkom nedôležitá
únik energie následkom nespracovaných tieňov a tráum
skrytý hnev a pomstychtivosť, túžbu po odplate alebo strach, že budeme o niečo ukrátení
strach, že nás neuznajú ako to, čo skutočne sme
pocit “nepatrenia”, neprináležania
nevraživosť a úsilie poškodiť druhých, aby sme vyzdvihli sami seba.
S líškou sa spájajú:
staré zenové umenie boja, ktoré pracuje s energiou (napr. tai chi)
lebka líšky slúži na privolávanie rád od prírodných síl (keď sa dostaneme do kontaktu so zvyškami líšky, mali by sme zvieraťu vzdať hold)
amulet z líšky prináša vnútorné vedenie, ochranu a schopnosť stanoviť si svoje medze
kameň: citrín, zlato, chalcedón
farba: červená, biela, čierna, svetlomodrá, tmavomodrá
Elementy: Oheň, Vzduch, Zem, Éter
symboly: pentagram, runa Dagaz, mesačný srp a hviezda
sen: keď líška príde do sna, znamená to cestu do vlastného vnútra, do Spodného sveta, do sveta predkov alebo do našich minulých životov; nepoužívaný potenciál sa pýta na svetlo božie
afirmácia: “Môj život je pod ochranou a sila sa vracia ku mne späť.”
Šamanskí sprievodcovia: Mačka
Mačka stelesňuje sebestačnosť, lásku k slobode a siedmy zmysel.
Prvé mačky sa nechali skrotiť pred asi 5000 rokmi v Egypte. Ľudia sa o ne starali, pretože ich chránili pred myšami, potkanmi a hadmi. Odvtedy mačky žijú svoj život na kraji ľudskej spoločnosti – ako jedny z najobľúbenejších domácich zvierat, ale v svojej podstate ešte stále “malé dravce”, ktoré ani spolužitím s človekom nestratili svoje prírodné inštinkty.
Mačky sú cicavce a do roka môžu mať aj tri vrhy po 3-5 mláďatách. Majú vynikajúco vyvinutý lovecký pud a hravosť: cez deň leňošia alebo sa hrajú (a tým si vlastne cvičia inštinkty na lov), v noci sa z nich stávajú aktívni lovci, ktorí si obchádzajú svoj revír a vedia si ho obhájiť.
Mačky sú zvedavé a otvorené pre nové poznatky. Vedia sa človeku prispôsobiť, ale nepodriaďujú sa mu. Majú rady slobodu a nezávislosť a väčšinou sú samotári.
V Egypte patrili bohyni Bast(et), ktorá mala hlavu mačky a bola bohyňou lásky a radosti a nadprirodzených liečiacich schopností. V Egypte sa mačky používali na stráženie chrámov, pretože boli schopné vnímať duchov a nevítané sily. Aj voz škandinávskej bohyne plodnosti Freyje ťahala mačka.
V Grécku bola zasvätená bohyni Artemis a stelesňovala nezávislosť a drzosť, ale aj domáckosť. O mačkách sa hovorí aj, že majú deväť životov.
Moslimi ju uctievajú, pretože ochránila Mohameda pred hadom a znamenie v tvare M, ktoré mávajú mnohé mačky na čele, sa považuje za odtlačok Mohamedovho prsta.
Podľa ruskej legendy strážia mačka a pes Raj. V mnohých kultúrach mačka platí ako posol budúcnosti: ak napríklad čierna mačka prichádza zľava, prináša šťastie, ak prichádza sprava, prináša nešťastie.
Mačka sa bez problémov pohybuje medzi svetmi a preto sa spája s bosorkami a čarodejníkmi. Budhisti ju vraj považujú za prekliatu, pretože neplakala pri Budhovej smrti.
Mačka je dobrý učiteľ pre život a majster meditácie. Ak ju máte ako silové zviera, vyzýva vás ísť cestou svojej duše. Mačka je vynikajúci vodca duší, pretože sa bez problémov a nepozorovane pohybuje medzi svetmi. Dáva človeku, nad ktorým bdie, siedmy zmysel a schopnosť mimozmyslového vnímania. Keď nás sprevádza, prenáša na nás svoju výbornú pozorovaciu schopnosť, svoju ostrú, nekompromisnú reakcieschopnosť, uvoľnenosť a sebavedomie.
Radí nám, aby sme sa trochu rozmaznávali, aby sme si dopriali, aby sme sa starali sami o seba a tešili sa zo svojej nezávislosti.
Učí nás odstupu – nie všetko, čo sa “tam vonku” deje, má do činenia s nami. Môže existovať množstvo iných príčin, prečo sa veci vyvíjajú daným spôsobom. Uvoľni sa, počkaj a počúvaj svoje vnútro – ono ti napovie, či konať alebo len pozorovať. Vďaka mačke máme zostrené inštinkty a vieme ich lepšie využívať, aby sme odvrátili hroziace nebezpečenstvá.
Ja som kedysi v televízii videla reportáž z výstavy mačiek. Mačky nosili k porotcom na stoly, kde ich porotcovia ohodnocovali. Nie všetkým mačkám sa však páči, keď im jednou rukou zovrú predné labky a druhou zadné, aby ich znehybnili pri prenose. No a jednu mačku takto preniesli na stôl, postavili ju – a odrazu už bolo vidno len odskakujúcich ľudí a víriace labky, prskanie a škriabanie, nakoniec zaznelo víťazoslávne “mňau!” a zo stola odkráčala dôstojne mačka, kým panička, rozhodcovia a pomocníci boli dodriapaní na franforce. Vtedy som pochopila, v čom je sila mačky – šetriť svoje sily na okamih, keď ich môže nasadiť, aby uhájila svoje. S mačkou sa nikto nezahráva – mačka si vie zjednať poriadok!
S tým aj súvisí jej schopnosť udržiavať nás v danom okamihu, využívať situáciu a premieňať ju na našu výhodu. S mačkou po boku si vieme obhájiť svoje záujmy, máme pochopenie pre vyšší zmysel vecí okolo nás a vieme sa im prispôsobiť. Tak ako mačka vieme konať za svetla i za tmy (aj obrazne), máme jej vnútorný oheň a využívame vyvážene mužskú i ženskú energiu v nás.
Mačka nás učí rešpektovať pravidlá a predstavy iných – sama sa drží svojich vlastných zákonov, ktoré nie sú nutne našimi, ale svojím spôsobom nám dokáže prejaviť vernosť, náklonnosť a lojalitu. Napríklad kamarátke jej mačka z vďačnosti za starostlivosť nosieva myšky, ktoré “pre ňu” ulovila. (Našťastie si nepočká, či ich kamarátka zje. 🙂 …)
Mačky z pozície mimo priestoru a času bdejú nad našim obydlím a zvyšujú energiu tých, ktorí sa o ne dobre starajú. Udržiavajú sa v čistote, takisto v čistote udržiavajú aj svoje okolie a ak sa pri šarvátkach zrania, veľmi rýchlo regenerujú.
Zo svojej temnej stránky mačka znamená:
škriepnosť a neprispôsobivosť
svojhlavosť
nezáujem
nevypočitateľnosť
egocentrizmus
netrpezlivosť
krutosť
dravosť
manipuláciu a zavádzanie
obmedzovanie slobody normami
psychické útoky
kradnutie energie
zákernosť.
Mačka ako majster protikladov je vyjadrením Tao. Je poslom nefyzického sveta, ktorý nás učí pohybovať sa s dôverou na Zemi.
kameň: krištáľová guľa, Mačacie oko (beryl), labradorit
Farby: fialová, čierna, biela
Element: éter, oheň, vzduch
symbol: jin-jang, ankh
mačka v sne: zosobňuje mäkkú, ženskú stránku človeka, radosť zo života, nežnosť a intuíciu, ale môže poukazovať aj na magické operácie, zvádzanie, pasce a energetické útoky. Prináša nám správy z vyšších svetov, takže musíme dávať pozor na to, v akej situácii sa nám o nej sníva.
afirmácie:
“Slobodne a nezávislo nasledujem volanie svojej duše.”
“Som voľný(á) – naveky!”